SEP detiská v Tatrách

SEP je Student´s Exchange Program s ktorým sa hráme už druhý rok. V princípe ide o to, že dôjdu nejaké detiská zo zahraničia na Slovensko a nejaké naše detiská idú pre zmenu von. Koná sa program, koná sa nejaká robota, koná sa nejaké mecheche.

Zahraničné zloženie: Kanaďanka Tania, Španielky María a Julia, Portugalky Liliana a Joana
Slovenské zloženie: Manželia, Bráško1 a ja

Piatok
5:27 miestneho času... vláčik IC Kriváň vyráža z Bratislavy a naberá smer Poprad Tatry. Ranné vstávanie bolo dosť zaujímavé. Tvárime sa všetci vysmiato ale aspoň ja si v duchu myslím, že prizabijem toho, koho toto bol nápad. Po úspešnom nalodení sa a popresádzaní sa, vyrážame s bráškom1 do jedálenského vozňa. Po nejakom špekulovaní padla voľba na omeletu a keďže nik nevie čo v tom bolo, tak aj dezinfekcia musí byť :)
Prvé presviedčanie... Manžel doniesol koláč od babky. U báb pohľad nedôvery a v zápätí odhodlanie ochutnať. Mňam...
Počiatočné nadšenie z výletu opadlo a nastúpila únava. Skoro všetci odpadli do spánku. Ja som si užívala cestu s hudbou v ušiach.

10:40 približne... úspešne sme sa vylodili na rozbitej stanici v Poprade. Veľmi zvláštne pocity sa dali čítať v očiach zahraničných. Tak ako boli nadšené z vlaku, tak boli šoknuté zo stanice. Ale to sa spraví.
Nasledovalo niečo v zmysle a poradí... zgrupiť sa na jednom mieste, ísť kúpiť lístky dom a na električku, zbúchať akčný plán na teraz, prezliecť sa, zbaliť potrebné do Tatier, dať veci do úschovne a navigovať celú grupu na nástupište. Všetko sa odohrávalo na stanici. Pobehovali sme tam ako besní, ale nejako to nikoho nerozladilo. Pomedzi všetko sme ešte stihli v angličtine premenovať tatranské svište na bobrov a pribrať do slovenskej zostavy Skokana, ktorý sa mi akčne začal predstavovať po anglicky ako jedinej Slovenke zo šiestich báb, ktoré nepoznal.

Turisticky nevyzbrojení smerujeme do Starého Smokovca.
Prvá zastávka: obchod so žinčicou a korbáčikmi.
Druhé presviedčanie... žinčica. Úspech sme zožali, baby ochutnali. Bolo to uzavreté, že zaujímavá chuť. Ale opakovanie sa asi konať nebude. Aké dôsledky to malo som radšej nezisťovala.
Tretie presviedčanie... korbáčiky. Môže byť.
Druhá zástavka: Nejaká cukrárnička. Nastal útok na kávu a koláče. Ale keďže si nekúpia to, čo nevedia čo je, nastal čas prekladania. Murphyho zákony fungujú neustále a ako na potvoru si nespomeniete na správne slovíčka. V stave zúfalstva sme to zobrali cez latinčinu a kreslenie gaštanov na papierový obrúsok.

Okolo 13:00 vychytili sme sa pešo na Hrebienok. Už sme ako český turisti. Všetci z kopcov schádzajú a my ešte len začíname. (Kde iný končia, my začíname) Vydriapať sme sa vydriapali, len baby chvíľami fučali.. a čo budú robiť zajtra?! Výhľad krásny a do ďaleka a bez irónie to myslím :)
Štvrté presviedčanie... hrachová polievka a haruľa. Odvážne dievčatá... každá aspoň ochutnala a podaktoré aj papali.
Že kam ideme ďalej? Studenovodské vodopády. Tak hor sa... páčilo sa všetkým. Vytešovali sa ako malé deti a ja s nimi a skoro na čele. Voda sa trieštila na skalách a dokonca aj slnko zasvietilo. Voňalo tam horou a vlhkom. Po ceste som síce čakala, ktorá sa strepe na tých skalách ale zvládli to a dokonca aj María so zlomeným prstom na nohe, čo nám len tak mimochodom zabudla povedať.
Piate presviedčanie... čučoriedky. Vydriapala som sa kúsok mimo chodníka a našla túto našu fialovú maškrtu. Keď oni sa na mňa začínajú nejako neveriacky pozerať! Ale keď videli že ja „to“ jem, tak pristali. Ešte stále všetky.
Cestou naspäť sme natiahli nohy. Nejako sa začínalo zaťahovať. A keďže sme za každú prču.. z Hrebienka dole sa ide na kolobežkách! Helmy, chrániče na kolená a lakte, hajlajterová vesta (pripadala som si v nej ako smetiar) a inštrukcie. Pripraviť sa, nezabiť sa... štart.
Ako spoznáte vysmiateho amatérskeho kolobežkára? Má štrk a ihličie vrazené do ksichtu... Ale nie, zdravo sme došli ale vysmiaty sme boli, to je fakt.

Konečne smer Spišská Sobota, kde máme bývať. Berie sa batožina, sadá sa do taxíkov a ide sa. Domček pri kostole na námestí s krásnymi izbami. Lepšie byť nemohlo.
Šieste presviedčanie... pirohy plnené bryndzou so smotanou a slaninou. Nuž z dôvodu nesedenia pokope sa okruh chutnačov zúžil. Ale opýtané si dali. A dokonca na druhý deň aj dobrovoľne na večeru.

21:00 bowling v dedinke Veľká. Pridali sa ku nám aj najstaršia Sestra a Kamarátka. Dve dráhy a dorazenie sa po celom dni. Dosť zábava. Lietalo mi to chvíľami zo strany na stranu. A nie len mne. Zvalili sme to na ťažké gule a krivé dráhy. Ale keď Kamarátka nahrala vysoko cez 100, museli sme si uznať vlastnú grambľavosť, amatérstvo a únavu. Teda aspoň u mňa to bola táto kombinácia v nejakom poradí. Dúfam, že opačnom.

Do postele som mierne odpadla. Vravím tomu kóma. A to bolo tak dobre po polnoci. A to nás čaká funny deň.