Lov na Bažanta

Som za každú haluz.. preto keď mi pred víkendom padol jeden plán, hneď sa našla alternatíva dva. Trošku narýchlo, trošku nečakane (pre mňa aj organizátorov) som sa ocitla v Poprade. Akcia sa volala "Lov na Bažanta".

V piatok vecer po 6,5 hodinách cestovania s prestávkou a menšími problémami som sa ocitla v hlavnom stane organizátorov. Bráško1, Bráško2, Guru a Snúbenec. Kuli pikle, tak mne a ešte jednej účastníčke vymysleli nejakú robotu. Spať sa šlo kolo druhej v noci.

Sobota. Deň "D". Akcia sa začína.
5:50 zvoní budík... Samozrejme, že toho, koho zobudiť mal až tak nerozhádzal. Zato ja som bola hore hneď.
6:25 bolo rušno ako na stanici. Ľudia pobehovali hore-dolu, balili sa veci, odnášalo sa do auta. Ja som sedela v kuchyni s kolenami pod bradou a pariacou sa kafou v rukách, s výrazom "bojím sa čo bude ale mňa nerozhádžete".
8:00 raz na stanici. Z predpokladaného počtu okolo 25 ľudí nás bolo 8. Ale ešte furt dobré. Organizátori neboli v prevahe. Rozdelenie do družstiev, zvolenie šéfa grupy, losovanie mapky. Na konci dňa sme sa aj ako družstvá pomenovali. Swište verzus Chip&Dale.

Swište: Nerozlučný (šéf), Nerozlučná, Snúbenica a ja
Chip&Dale: Tri sestry a Kamarátka
Keď to teraz vidím.. dobre že som prišla. :) Počty by inak nesedeli. 4:4:4

Výstup na rôznych zastávkach. Zodpovednosť preberajú, aby sme sa nestratili, u nás Bráško1 u nich Snúbenec. My ideme po modrej, protivníci po zelenej. Všetko pripravené. Štart.

Chvíľami, keď som videla tie krepové stužky zavesené asi tak 2,5 metra (a viac) nad zemou na nejakom strome, som špekulovala ako to tam zavesili. Bolo mi dopriate odpovede. "Však podskočil, nie?!"

Neviem akú cestu mali Chip&Dale, zato u nás to vyzeralo asi takto:
Poľná cesta, všetko ok.
Železničná trať, sranda musí byť aj keby nás električka sundala.
Lúka, prítomný bocian radšej odkráčal.
Rozmočené pole, prvé pocity mokra u slabšie obutých.
Jarok so žihľavou a bodliakmi, my sme prešli. Bráško1 sa zabudol a potom na nás kričal, že ako sme tade prešli.
Potôk, sa preskočil.
Opäť lúka a za ňou niečo, čo neviem ako nazvať. Opisne... žihľava, bodliaky, tráva... všetko tak do výšky pása. Tade sa šlo!
Kopček a hurá tábor.

Noo, lenže to nebolo len také jednoduché. To by sa nikomu nerátalo. Prekombinovali nám to so súťažami. Všetko bolo síce bodované a stopované, ale to uvádzať nebudem. Načo?

1.) Zápalky. Ľavou rukou poukladať rozsypané zápalky hlavičkami k sebe a zavrieť škatuľku. Vybraný bol Nerozlučný. Za hlasného skandovania okolitého háremu sa mu to podarilo v krátkom čase. Body zapísané ide sa ďalej.
2.) Kocka. Drevený hlavolam treba poskladať v čo najkratšom čase. Ženské osadenstvo nášho tímu má záľubu v hlavolamoch. Tak sme sa do toho obuli. Chvíľu to vyzeralo dosť chaoticky lebo sme si to brali navzájom z rúk. Ale boli sme úspešné.
3.) Ľudožrúti. Že vraj precvičia našu logiku. Haha.. takto cez víkend?! Oki, skúsme. Dva ostrovy, jedna dvojmiestna lodička, traja domorodci a traja ľudožrúti. Prepravte všetkých na druhý ostrov ale ľudožrúti nikdy nesmú byť v prevahe. Po počiatočných dezinformáciách a nevydarenom behaní Nerozlučnej ako lodičky medzi ostrovmi, Snúbenicou a mnou, radení Nerozlučného sa nám to podarilo.
4.) Orientácia. Fľaša s vodou a hrnček. Zaviazané oči. Nájdi fľašu, nájdi hrnček a postojačky naplň. Ujali sa toho Nerozluční. On dirigoval, ona chodila. Dačo vyčlaplo a dačo sa vylialo na snúbenicu. Naschvál.
5.) Hod teniskami. Tak v tomto sme mali najväčšie medzery. Ani po nácvičných hodoch sa Nerozlučnej a mne nepodarilo dohodiť ani po najbližšiu bodovú hranicu. Musíme trénovať.

Prvá fáza ukončená, body nazbierané. Smer obelisk, na ktorom už na nás posediačky čakal Investičný Guru. Červený pršiplášť v znení pončo a sombrero na hlave. Chcel sa handlovať o body, chcela som mu vyzuť tenisky a navičovať s nimi. Nič sa nevyhandlovalo, nič sa nevyzúvalo. Body nám zamenil za guličky. A swište hladné a smädné smerovali k ohnisku s vidinou špekačiek, ohníka a pohody do večera.

Omyl...