Poďme na celodennku

Sobotka ráno.

Pri počte ľudí 5, sa vyskytnú aj takí, čo si radi pospia dlhšie. V našej zostave tak dvaja, traja. Pri počte ľudí 5, sa vyskytuje mobilov šesť. Plus jedny hodinky s budíkom. Čo čert nechcel a bráško1. nevyužil? Budíky!

Prvý začal vrieskať vraj o 6:20. Ten som úspešne odignorovala. Druhý bol môj. 6:40 .. ten som ignorovať nemohla, lebo mi ziapal a vrčal pri uchu. Ďalší o 20 minút neskôr v kuchyni. A keďže tento mal výdrž (lepšiu ako ja), tak aj napriek tomu, že sa mi príšerne nechcelo som vyliezla z postele. To sa na mňa už škerili z postele bráškovci a zazerala na mňa žienka.

Pokus o vstávanie na druhýkrát sa nám podaril okolo desiatej. Pri raňajkách, pod slnečníkom sa začalo dohadovať o túre. Vraj celodennej. Vzhľadom na pokročilí čas a nechuť sa motať niekde po teple, sme začali bojkotovať všetky snahy o presvedčenie vhodnosti takejto prechádzky na naše zdravie a iné zjavne pravdivé argumenty. Lenivosť vyhrala.

Vetička „Poďme na celodennku“ sa začala, ako inak, používať celkom často, bez zjavného kontextu s väčším, či menším úspechom.

Bolo treba zahájiť rannú očistu. Nastupuje šlauf (pre pojmu neznalých, záhradná hadica na polievanie napojená na studenú studňovú vodu). Dobrá to zbraň. Hlavne keď namierite prúd na nič netušiacich prítomných. Kriku nebolo konca kraja. Hrdinské pózovanie pred foťákom sa konalo aj napriek zimomriavkam po celom tele. Samozrejme, že ženské osadenstvo sa nemohlo dať zahanbiť. Šup pod šlauf. Drkotalo s nami ešte hodnú chvíľu. Páchanie hygieny takýmto spôsobom sa napodiv ujalo. Možno aj zato, že inak sa nedalo.

A začal sa kuchtiť guláš. Teda bráško2. kuchtil a my sme sa úspešne pozerali ako pekne mu to ide. Teda pokiaľ neberiem do úvahy žienkinu iniciatívu pri čistení cibule a našu spoločnú zemiakovú. Ale vlastne sme ho potom všetci aj miešali a podlievali. Tak to bol predsa len spoločný výtvor. 

Popri samovarení sa gruláša (názov z dôvodu množstva zemiakov) sa prítomní muškovia vybrali s lopatou a hrablami do potoka. Hĺbili si jamu pod spádom, v ktorej sa chystali kúpať. Voda bola ľadová, až nohy lámalo. Nejakým, mne doteraz neznámym spôsobom, sa tam nakoniec bráškovci aj namočili. Síce za hlasného, vzájomného povzbudzovania sa a následných výkrikov, ale predsa. Bŕŕŕ.. Ešte teraz mi je kosa aj za nich.

Gruláš sa varí...

Po potoku sa treba umyť z toho bordelu... nastupuje šlauf a krik pokračuje.

Gruláš sa varí...

Žienka s mužíkom išli spáchať nejakú prechádzku. Iniciatíve sa medze nakladú. Ja som bola príliš lenivá pridať sa.

Gruláš sa varí...

Spomienka na detstvo. Mlynček. Hor sa do tvorenia. Za obeť padla bednička a nejaký konár, odťatý niekde na frúdlach. Ale sa im podaril.. aj keď som chvíľami videla sekeru v niečom kolene. Točil sa v potoku a urobil radosť aj susede. Kým ho veľká voda neodniesla. Holt jeho pamiatke. Neskôr, doma na prechádzke so psíkom, som ho vyzerala v potoku. Neúspešne.

Gruláš sa sežral... Zalizovali sme sa až za ušami.

Po poobednej kremácii zaživa, pochop opaľovanie sa, následnom schladení sa už spomínaným šlaufom a hraní kariet (prehrala som 2/3 mojich desať- a dvadsaťhaliernikov) bolo treba aj dačo akčné vymyslieť.

Zobralo sa frisby a hor sa na ihrisko do lesa. Na začiatok, rozohranie sa. Lietalo nám to kade-tade. Mužík prevzal iniciatívu a ako skúsený hráč iného masového športu nám vysvetlil princíp a pravidlá. Dva tímy: prvý v zložení braškovci, druhý v zložení žienka, mužík a ja. Hrá sa na bránky, dovolené je všetko okrem stúpania na „tanier“. To, že je to kontaktný šport, nám zabudol povedať. Prišla som na to sama po „intímnom zblížení sa tretieho druhu“ s celým mužským osadenstvom. Postupne ma všetci sundali tak, že som sedela, poprípade ležala na zemi. Bola som oplesnutá z pravej strany ksichtu. Trikrát! Pre lepší pochop, ja mám okolo 165cm a páni okolo 180 a dvakrát cez 190cm. Keď som neskôr počula, že za mnou niekto beží, tak som radšej utekala iným smerom ako som mala. Po dvoch hodinách naháňania sa za „tanierom“, sme boli všetci mokrý ako myši a vysmiati ako jačmenné pagáče. A podaktorí sme ešte aj mali nalepenú hlinu a ihličie na chrbte.

Hygiena tradičným spôsobom s tradičným krikom.

Nastal čas opekania špekačiek a vybavovania telefonátov. No idylka pri ohni. V jednej ruke ražeň v druhej mobil.
Žienka s mužíkom si dali ďalšiu prechádzku a my sme zatiaľ vytiahli „Človeče, nehnevaj sa“. Panáčikov sme stratili už dávno. Alternatívna náhrada – farebné špendlíky. Zahrali sme len dve hry, ale hrali sme sa minimálne dve hodiny. Úspešne som skončila posledná pri oboch.

A neskoro večer sa už len leňošilo pri ohníku a pozeralo na hviezdy.