Keď radšej nevstávať z postele

Ráno začalo pekne.. priam veľmi pekne. Malo mi už byť jasné, že to také neostane...

Mala som skúšku. A budem ju mať zase niekdy v blízkej dobe. Po troch hodinách u skúšajúceho som bola ako predžutá a vypľutá. Ale to sa dá prežiť. Chvíľu si pospať a bolo by dobre. Keby som na to mala čas.

Pre pokračovanie som si obliala kávou biely sveter aj so svetlou kabelkou. Však prečo nevyskúšať reklamou vychvaľované precie prášky minimalizované objemom a maximalizované účinkom. Vraj.

Vybavovať niečo na Slovensku je paráda. Rady až cez vonkajšie dvere. Ale keď musíš, tak musíš.

V ďalšom kole som čakala na autobus na zastávke okolo ktorej urobili obchádzku. S platnosťou od dnes. Však prečo by som sa nepovozila keď sa môžem.

To som važne nemusela dnes ani vstať z postele... bolo by mi lepšie. Ale možno by mi na hlavu padol obraz. Aj keď žiadny nad posteľou nemám. Ale keď Pán Boh chce, tak aj motyka vystrelí. Tak mne môže aj neexistujúci obraz padnúť na gebuľu.

Ale blíži sa dovolenka.. tak hádam do nej dožijem :)