Kraľujem...

Učím sa a kraľujem. Som sama doma, v režime offline, kontakt s okolitým svetom mám len vďaka telefónu. Aj tak mi nikto nevolá. Teda okrem rodinných špiónov, ktorí kontrolujú či žijem.

Rodinka sa zbalila behom hodiny a už ich nebolo. Dovolenkovo a pracovno-partnersky sa vyparili. Mne nechali na starosti domácnosť a zvery. V pohode, zvládame. Nie je to prvýkrát. Aspoň mám kľud.

Užívam si samotu. Nikde nikto. Môžem si robiť čo chcem, počúvať čo chcem a všetko čo chcem. Aj na intráku mám rada víkendy osamote. Keď potrebujem spoločnosť idem vedľa a je to. A zvyšok času si lebedím. Ale inak som človek spoločenský.

Pobyt mimo dom sa jedného člena rodiny predĺžil. Som tretí deň sama doma. Kríza nastupuje. Ja som vážne človek spoločenský. Toto mi nemôžete robiť!

Keď som na intráku tak vyjdem cez jedny, vojdem cez druhé dvere a som u susedky. Aj tu by som bola u susedky, ale tá by to asi nepochopila. Už som v stave, že sa rozprávam so zverami, kvetinkami a rádiom. Podľa prvých troch tónov viem spoznať všetky aktuálne hrané pesničky. Trúfam si aj na refrény a u niektorých už aj na prvé slohy.

Snažím sa prísť na čas, kedy chodí von čo najviac psíčkarov. Aby som mala aspoň aký-taký kontakt s ľuďmi. Nedarí sa mi. Stretla som len jedného pána, ktorý sa ma opýtal, či sa psica nehára. Moja odpoveď bola nie.
To bola konverzácia. Fúú... Najdlhšia za posledné tri dni so živým tvorom. Pokiaľ nerátam seba, zvery a dva nočné motýle, ktorým som včera dohovárala aby odleteli lebo sa ich bojím... nepočúvali ma.

Sublimujem... (viď. vysvetlenie pod čiarou)
Po b) je správne. Podotýkam, že u mňa sú to viaceré druhy energie. :) Nie len táto jedna.

Áno, áno aspoň máte čo čítať.

Hallóóóó..
Potrebujem vyvenčiť! Nenájde sa niekto? Aspoň na zmrzlinu by ste ma mohli niekto zobrať. Alebo, čo keby ste mi zavolali? No tak... šup šup. Berieme do ruky telefón a vytáčame 090.... No poďme... už zvoní?





------------------------------------------------------------------------------------------------
Sublimácia - zmena tuhého skupenstva na plynné, bez prechodu cez kvapalnú fázu.
- pretváranie sexuálnej energie

Obeť výletu - plážová sedačka

Deň tretí. Ráno druhé.

Zase vrieskal nejaký budík. Prešli sme to potichu a so zaťatými zubami. Ale potom niekomu prišla esemeska a v ďalšom kole zvonil telefón. Zhodli sme sa. Kolektívna vina. Prešli sme to v kľude a s nohami v teple, pod páperovou perinou. Dokonca čím dlhšie, tým teplejšie. Kto by to bol čakal, v lete, keď bolo vonku tridsať len taký fukot?

Raňajky pod farebným slnečníkom, s kvetinkami na stole a vtipnými poznámkami. Pokračovanie debaty o nejakej prechádzke malo taký istý výsledok ako deň predtým. Žienka s mužíkom sa vybrali turistikovať a my sme sa pomaly pustili do upratovania. Prerezávali sme to čliapaním sa studenou vodičkou a už spomínaným namáčaním sa bráškovcov v potoku.

Pomedzi to nám volali manželia, že nás vidia z kopca oproti. Nasledovalo kývanie odušu a hlasné pokrikovanie bráška2. Neskôr som sa dozvedela, že ho bolo počuť až hore. A to sa ani veľmi nesnažil. Nechcem vedieť, kde ho bolo potom počuť keď kričal na plné hrdlo pri rannej hygiene.

Upratovanie nebaví tak ako vymýšľanie somarín.

Bráško1. ležiac na plážovej sedačke chcel mať video ako z Bejvoču. Mali sme ho obliať nejakou vodou. Len pre efekt. Vybral si zlých oblievačov... mierne zákerných. Čo sa v chatičke nenašlo? Asi 10 až 15 litrový hrniec. A čo sme my urobili? Naplnili sme ho pokiaľ sa dal odniesť...

Nasleduje opis videa:

Záber na brašku1. Slní sa na sedačke, tváriac sa, že nevie čo ho čaká. Popravde len tušil. Toto nečakal.
Záber na brášku2. Vybieha z chaty s hrncom v rukách, stavia sa pred sedačku a... vyšplechne to kvantum studenej vody na brata. Nasleduje krik a piskot šokovaného „Miča“, ktorý si chráni brucho zdvihnutím nôh zo zeme a skrčením v kolenách. Nasleduje várka dva. Na prvý pokus nevyčlapla všetka voda. Bráško1. kričí ďalej a celou váhou sa opiera o sedačku. Chraps... Látka povolila na plnej čiare a zadok spomínaného sa presunul o niečo bližšie k zemi. Gravitácia je olmajty. To sme už všetci v kŕči od smiechu, ale zmohla som sa ešte na detail prerazenej sedačky.

Obeť známa. Škoda nahraditeľná, video nezabudnuteľné.

Dosť bolo špekulovania, pokračuje sa v upratovaní. Nasleduje fotenie sa s vysávačom z roku razdva.

Ešte niekde pomedzi to obed. Čokoládové mušle s mliekom a červené ríbezle. Zaujímavá kombinácia, nie?

Manželia sa nám vrátili z obedu v miestnom moteli a nasledovalo aj priznanie, že nezvládli bojové podmienky dané kadibúdkou. No čo už. Ani sa im nečudujem.

Všetko sme zbalili a nasledoval odchod. Napakovali sme autíčko. Brášku2. sme nasadili na autobus a my sme sa pobrali opačným smerom. Mňa vyhodili po ceste a zvyšok pokračoval do BA.

Toť z kotiču v horách.

Poďme na celodennku

Sobotka ráno.

Pri počte ľudí 5, sa vyskytnú aj takí, čo si radi pospia dlhšie. V našej zostave tak dvaja, traja. Pri počte ľudí 5, sa vyskytuje mobilov šesť. Plus jedny hodinky s budíkom. Čo čert nechcel a bráško1. nevyužil? Budíky!

Prvý začal vrieskať vraj o 6:20. Ten som úspešne odignorovala. Druhý bol môj. 6:40 .. ten som ignorovať nemohla, lebo mi ziapal a vrčal pri uchu. Ďalší o 20 minút neskôr v kuchyni. A keďže tento mal výdrž (lepšiu ako ja), tak aj napriek tomu, že sa mi príšerne nechcelo som vyliezla z postele. To sa na mňa už škerili z postele bráškovci a zazerala na mňa žienka.

Pokus o vstávanie na druhýkrát sa nám podaril okolo desiatej. Pri raňajkách, pod slnečníkom sa začalo dohadovať o túre. Vraj celodennej. Vzhľadom na pokročilí čas a nechuť sa motať niekde po teple, sme začali bojkotovať všetky snahy o presvedčenie vhodnosti takejto prechádzky na naše zdravie a iné zjavne pravdivé argumenty. Lenivosť vyhrala.

Vetička „Poďme na celodennku“ sa začala, ako inak, používať celkom často, bez zjavného kontextu s väčším, či menším úspechom.

Bolo treba zahájiť rannú očistu. Nastupuje šlauf (pre pojmu neznalých, záhradná hadica na polievanie napojená na studenú studňovú vodu). Dobrá to zbraň. Hlavne keď namierite prúd na nič netušiacich prítomných. Kriku nebolo konca kraja. Hrdinské pózovanie pred foťákom sa konalo aj napriek zimomriavkam po celom tele. Samozrejme, že ženské osadenstvo sa nemohlo dať zahanbiť. Šup pod šlauf. Drkotalo s nami ešte hodnú chvíľu. Páchanie hygieny takýmto spôsobom sa napodiv ujalo. Možno aj zato, že inak sa nedalo.

A začal sa kuchtiť guláš. Teda bráško2. kuchtil a my sme sa úspešne pozerali ako pekne mu to ide. Teda pokiaľ neberiem do úvahy žienkinu iniciatívu pri čistení cibule a našu spoločnú zemiakovú. Ale vlastne sme ho potom všetci aj miešali a podlievali. Tak to bol predsa len spoločný výtvor. 

Popri samovarení sa gruláša (názov z dôvodu množstva zemiakov) sa prítomní muškovia vybrali s lopatou a hrablami do potoka. Hĺbili si jamu pod spádom, v ktorej sa chystali kúpať. Voda bola ľadová, až nohy lámalo. Nejakým, mne doteraz neznámym spôsobom, sa tam nakoniec bráškovci aj namočili. Síce za hlasného, vzájomného povzbudzovania sa a následných výkrikov, ale predsa. Bŕŕŕ.. Ešte teraz mi je kosa aj za nich.

Gruláš sa varí...

Po potoku sa treba umyť z toho bordelu... nastupuje šlauf a krik pokračuje.

Gruláš sa varí...

Žienka s mužíkom išli spáchať nejakú prechádzku. Iniciatíve sa medze nakladú. Ja som bola príliš lenivá pridať sa.

Gruláš sa varí...

Spomienka na detstvo. Mlynček. Hor sa do tvorenia. Za obeť padla bednička a nejaký konár, odťatý niekde na frúdlach. Ale sa im podaril.. aj keď som chvíľami videla sekeru v niečom kolene. Točil sa v potoku a urobil radosť aj susede. Kým ho veľká voda neodniesla. Holt jeho pamiatke. Neskôr, doma na prechádzke so psíkom, som ho vyzerala v potoku. Neúspešne.

Gruláš sa sežral... Zalizovali sme sa až za ušami.

Po poobednej kremácii zaživa, pochop opaľovanie sa, následnom schladení sa už spomínaným šlaufom a hraní kariet (prehrala som 2/3 mojich desať- a dvadsaťhaliernikov) bolo treba aj dačo akčné vymyslieť.

Zobralo sa frisby a hor sa na ihrisko do lesa. Na začiatok, rozohranie sa. Lietalo nám to kade-tade. Mužík prevzal iniciatívu a ako skúsený hráč iného masového športu nám vysvetlil princíp a pravidlá. Dva tímy: prvý v zložení braškovci, druhý v zložení žienka, mužík a ja. Hrá sa na bránky, dovolené je všetko okrem stúpania na „tanier“. To, že je to kontaktný šport, nám zabudol povedať. Prišla som na to sama po „intímnom zblížení sa tretieho druhu“ s celým mužským osadenstvom. Postupne ma všetci sundali tak, že som sedela, poprípade ležala na zemi. Bola som oplesnutá z pravej strany ksichtu. Trikrát! Pre lepší pochop, ja mám okolo 165cm a páni okolo 180 a dvakrát cez 190cm. Keď som neskôr počula, že za mnou niekto beží, tak som radšej utekala iným smerom ako som mala. Po dvoch hodinách naháňania sa za „tanierom“, sme boli všetci mokrý ako myši a vysmiati ako jačmenné pagáče. A podaktorí sme ešte aj mali nalepenú hlinu a ihličie na chrbte.

Hygiena tradičným spôsobom s tradičným krikom.

Nastal čas opekania špekačiek a vybavovania telefonátov. No idylka pri ohni. V jednej ruke ražeň v druhej mobil.
Žienka s mužíkom si dali ďalšiu prechádzku a my sme zatiaľ vytiahli „Človeče, nehnevaj sa“. Panáčikov sme stratili už dávno. Alternatívna náhrada – farebné špendlíky. Zahrali sme len dve hry, ale hrali sme sa minimálne dve hodiny. Úspešne som skončila posledná pri oboch.

A neskoro večer sa už len leňošilo pri ohníku a pozeralo na hviezdy.

Kotič ako z rozprávky

Leto v plnom prúde. Víkend pred nami. Oskar svieti ako zdivený. Čo s časom?
Ide sa na chatičku na/v Horách.. Do písmena sa dá povedať, do slova nie. Domček na Starých Horách, síce v strede dediny ale hneď za humnom hora. Tak aj do slova by sa dalo, s prižmúrením nejakého toho oka. Keďže ja mám štyri.. tak keď dve zložím bude to tak akurát.

Zraz sa koná na chate podľa mojich inštrukcií v zložení skoro ako Belehrad. Manželia, bráškovci a ja. Ďalšia členka z dôvodov závažných nemohla.

Môj víkend sa začal už v piatok ráno. S bráškom1. sme nabalili autíčko a vyrazilo sa na obchodné stretnutia (1. z dôvodu že ho poznám dlhšie). Ja už víkendovo naladená som sa starala o musicu a občas som to prerezala vlastným škrekotom. Lebo presne to zo mňa vychádzalo vzhľadom na zachladené hlasivky. V neskoršom znení mi bolo povedané že som ako 13-ročný mutujúci chlapec. Celkom ľahká je potom predstava môjho zvukového prejavu.
Okolo jedenástej padla a už vo dvojici sme sa chystali na víkend. Začali sme kilom marhuliek sežraných behom niekoľko minút za jazdy a pokračovanie bolo u nás doma obedom a polkou z 8 kilovej lubenice. Ďalším zážitkom bol nákup v HMT. Pobehovať pomedzi regále a zhánať čo nám ešte treba za telefonického kontaktu s ostatnými členmi bolo v celku chaotické.
Zbalené, nakúpené.. hor sa smer chata.

Chata s maľovanými srdiečkami na dverách, malými oknami a malými dverami, starou pecou, ľadovou vodou zo studne a kadibúdkou. Bojové podmienky začínajú.

17:50 príchod my, 18:30 príchod bráško2. Nastáva hromadné pobehovanie po chate a po dvore. Jéj chata, jéj potok, plesk.. jau zárubňa. Dvere vysoké asi 160cm dali zabrať všetkým, vzhľadom k niekoľko cm výškovému rozdielu zúčastnených. Nie vždy sa odhadol stupeň ohnutia chrbta a potom nasledovalo.. plesk! auuu!
Večer bolo vyhlásené začatie počítania blízkeho kontaktu dvere-hlava. Na konci boli počty 2, 4, 5 a 9. Ja som sa síce vyhla dverám ale nabrala som lampu.

Vyhrabal sa stôl, stoličky, dodala som obrus, bráškovci niekde našli vázičku a našklbali kvetinky, rozložil sa ohník a pohoda sa mohla pomaly začať.

20:30 príchadzajú manželia.
Pobehovanie pokračuje v druhom kole. Pohoda sa začína naplno.

Ten večer z nás nič. Do skorého rána alebo hlbokej noci sa sedelo pri ohni a pozeralo na hviezdy a rozprávalo a spomínalo.

Deň druhý.. later today alebo tomorow.

Stahovanie existencie

Som pocestná..
Pre vysvetlenie tým, ktorí nevedia, študujem v inom meste ako je moje rodné. Už pár rokov pendlujem medzi dvoma mestami. Ale v podstate už tri roky bývam v BA.

No a ako na potvoru, tohto roku sa musím vysťahovať. Viete si predstaviť koľko vecí si človek naškrečkuje za tri roky? Nehorázne veľa..

Balenie nastáva už niekoľko týždňov vopred. Odnášam veci, ktoré nebudem potrebovať. Zahŕňa veci zimné a serepetičky, ktoré som síce z mne už teraz neznámych dôvodov doniesla ale nikdy som ich nepoužila. Zaplnila som pol kufra.

Druhá fáza balenia.. predposledný odchod z internátu. Domov si beriem len veci ktoré nebudem potrebovať. Plus to v čom cestujem a v čom sa aj pravdepodobne vrátim. Jeden kufor a jeden turistický batoh.

Tretia fáza balenia.. kamarátku som poprosila aby mi z domu doniesla cestovnú tašku. Balím veci, ktoré nebudem potrebovať. Taška má asi dvadsať kilo a mne odumiera ruka keď ju nesiem na stanicu.

Ďalšia fáza balenia.. balím veci, ktoré budem potrebovať, kým budem doma. Kufor nejdem zapnúť. Bude to asi ako v tej reklame na nejaké ženské jedenie. Zajtra ráno budem kľačať na ňom a snažiť sa nejako ho zapnúť. Okrem toho beriem dve krabice a dve tašky a PC a kabelku. No paráda.
Lenže posledná fáza balenia má ešte druhú časť. Zbaliť veci, ktoré budem potrebovať pri ďalšej existencii ale nepotrebujem ich doma. Toto zahŕňalo: cestovná taška rozmerov 50x60x90 cm. Ťažká ako ... (v rámci slušného vyjadrovania nebudem uvádzať :) ) Pri jej premiestňovaní na iný internát som skoro porodila. Nebyť nejakého obetavého mladého muža, tak sa trepem s tou taškou ešte teraz alebo by bola tam kde by som ju nechala. Kto by kradol také hovado ťažké? Ďalej to zahŕňa krabicu plnú kníh, nejaké tašky s mne už neznámym obsahom a nejaké škatule.
Milujem sťahovanie.

Ak sa ma ale niekto opýta na nejakú vec..
Zabudnite na to..
Nemám predstavu čo kde mám. Však hádam pri vybaľovaní postupne nájdem čo budem potrebovať. A ak nie, tak bude sranda..
:)

A tak si tu napriek všetkému píšem

Som robotná.. ale nejako nám to tu dnes viazne. Asi dosť keď som sa rozhýbala zase sem raz niečo pridať. Ale to sa spraví. Príde počta (myslené pošta) a budem mať na pol hodinu čo robiť.

Len dumám ako pre koho toto vlastne píšem.

Pre seba aby som si zaznamenala že som sa dnes v robotke mierne nudila? Alebo pre famíliu aby tušili že ešte žijem? Alebo pre priateľov, ktorí nevedia kam skôr skočiť od radosti a nemajú čas blúdiť po mojich alebo iných výplodoch fantázie a nudy?

Pre niekoho alebo pre niečo určite. Inak by som sem hádam nevypisovala. Len si musím trošku ujasniť warum.

Mohla by som si miesto tohoto vypracovať akčný plán na zbalenie sa. Odsťahovať svoju trojročnú existenciu z jedného miesta na druhé bude celkom zaujímavé.
Alebo by som sa mohla ponoriť do tajomstiev svojej školy a popracovať na svojom IQ.
Alebo by som sa mohla pohnúť od PC a ísť si niečo nájsť na robotu.
Alebo by som mohla vymyslieť plán na nadchádzajúci víkend, ktorý budem na chate s priateľmi.. vymyslieť nejakú túru alebo inú haluz hodnú mojej streštenej existencie.

Mohla by som čokoľvek.. ale miesto toho sedkám na zadočku a píšem si sama pre seba čo všetko môžem ale nerobím. Zaujímavy spôsob trávenia času. Ach už je 11:04 .. ešte pár hodín a začnem realizovať nejaký ten akčný plán.

Dovolenka v Beograde

Dabar dan!

Belehrad. Nádherné mesto na sútoku Dunaja a Sávy. Histótiou to tam len tak dýcha a ľudia sú milí a srdeční a temperamentní.

Len pozor na jazyk. Lebo aj keď sme všetci Slovania, tak sa Vám môže ľahko stať nejaké slovné nedorozumenie..

Napr. :
ad 1.) Nepoužívajte slovíčko "úžasné" v srbštine to totiž znamená že je niečo príšerné.

ad 2.) Taktiež by som sa vyhla spomínaniu a skloňovaniu slovíčka kura a kurací. To čo je u nás myslené ako mäsko určené na jedenie je u nich celkom kvalitná nadávka v mužskom rode.

ad 3.) Pri objednávaní si zemiačikov k rezňu sa Vás opýtajú koľko ich chcete. Divné, samozrejme.. ale nie, keďže Vam potom miesto slovenských zemiakov donesú žemle.

ad 4.) Ak si pod pojmom "bečka" predstavíte polievku, môže sa Vam stať zaujímavá situácia. Je to totiž taký riadny rezeň.

ad 5.) Pri objednavaní kávy sa tiež radšej poraďte s nejakým domorodcom čo Vás pochopí. Napríklad káva normálnej veľkosti je síce táka veľká ako má byť ale jej sila sa rovná tekutému infarktu a chuť má horkú ako pivo.. u nich je to totiž dvojitá dávka.

A ešte kopec iných milích nedorozumení by sa našlo. Ale tieto nám bohato stačili na to aby sme začali používať angličtinu keď niečo chceme.

Ale dovolenka to bola nezabudnuteľná. Vrelo odporúčam. :))

Keď radšej nevstávať z postele

Ráno začalo pekne.. priam veľmi pekne. Malo mi už byť jasné, že to také neostane...

Mala som skúšku. A budem ju mať zase niekdy v blízkej dobe. Po troch hodinách u skúšajúceho som bola ako predžutá a vypľutá. Ale to sa dá prežiť. Chvíľu si pospať a bolo by dobre. Keby som na to mala čas.

Pre pokračovanie som si obliala kávou biely sveter aj so svetlou kabelkou. Však prečo nevyskúšať reklamou vychvaľované precie prášky minimalizované objemom a maximalizované účinkom. Vraj.

Vybavovať niečo na Slovensku je paráda. Rady až cez vonkajšie dvere. Ale keď musíš, tak musíš.

V ďalšom kole som čakala na autobus na zastávke okolo ktorej urobili obchádzku. S platnosťou od dnes. Však prečo by som sa nepovozila keď sa môžem.

To som važne nemusela dnes ani vstať z postele... bolo by mi lepšie. Ale možno by mi na hlavu padol obraz. Aj keď žiadny nad posteľou nemám. Ale keď Pán Boh chce, tak aj motyka vystrelí. Tak mne môže aj neexistujúci obraz padnúť na gebuľu.

Ale blíži sa dovolenka.. tak hádam do nej dožijem :)

Auuu...

Prešiel ma parný valec..

Nemate niekto škrabku nech sa môžem naškrabať a lepidlo nech sa môžem dať dokopy?

Ale inak sa mám ok..