Sila prírody

Včera na potulkách so psíkom som našla mravenisko.

Také obyčajné.. kopček zeme a okolo mravčeky. Trčalo na chodníku, tak ako tráva, pomedzi dlaždice. Maličké, sotva päť centimetrov vysoké.

Včera večer bola búrka. Taká riadna, tropická. Kvapky šlahali rozhorúčenú zem a vo vzduchu bolo cítiť vlhko a výboje bleskov. Hrmenie sa ozývalo zo všetkých strán. Ku všetkému sa pridalo aj zvláštne žlté svetlo. Atmosféra ako má byť.

Samozrejme na mravenisko som medzičasom zabudla.

Dnes pri venčení sa (neviem kto koho.. či psík mňa alebo ja jeho) sme išli tou istou cestou. To mravenisko tam stále stálo! Napriek veľkým kvapkám, napriek zatopeným chodníkom, napriek besnejúcej sa búrke. Vydžalo..

Je zaujímavé, že malé mravenisko prežije taký lejak a naše ľudké mraveniská sú úplne vyradené z provozu. Napriek snahám o dokonale bezpečné domčeky sa nám to nikdy nepodarí. Jednoducho nás vytopí...