Voda

Keď sa o mňa pokúša zúfalstvo, ľahko mu prepadám. Stačí tak málo a ja sa topím v pocitoch a márne hľadám svoje záchranné koleso.
Niekto mi z neho vypustil vzduch...
Tak klesám pod váhou vody a ani moje vzdušné znamenie mi nepomáha vyplávať späť ku hladine.

Hľadám pomocné ruky, ktoré ma vytiahnu na vzduch ale tie sú niekde v nedohľadne. V rôznej vzdialenosti v kilometroch od môjho miesta havárie. 100 kilometrov a viac... Príliš ďaleko. Ale teraz aj iná miestnosť by bola príliš ďaleko. Nestihli by to.

Tak sa snažím chytiť slamky, ktorá pláva okolo. No váha pocitov je príliš veľká na také steblo. A ja znovu klesám ku dnu. A márne sa snažím nenadýchnuť vody.

Potopili ma... A ja neviem prečo.