Zrána

Už je tu...
Potichučky sa zakráda...
Všetci vedia, že príde.
Čakajú ju.
Ale nie všetci vedia, že sa už schováva za rohom.
Ja som ju už pocítila. V studenom nedeľnom ráne, keď mi zafúkala na bosé nohy. Keď ma studená rosa prinútila kráčať rýchlejšie. Vo vôni hrozna a jabĺk. Počula som ju, keď na zem padla hruška a šuchotalo lístie.

Ešte síce posiela zubaté slniečko aby cez deň hrialo a pomýlilo zopár ľudí. Ale ja sa nedám. Necháva striebro lietať v povetrí.

Pomaly začína farbiť lesy svojimi pestrými farbami. No zatiaľ má ešte len žltý štetec v rukách. Je schovaná pod hnedými klobúčikmi húb a pod pár padnutými listami, ktoré ohlasujú jej príchod.
Jeseň... farebná a voňavá.