Sila prírody

Včera na potulkách so psíkom som našla mravenisko.

Také obyčajné.. kopček zeme a okolo mravčeky. Trčalo na chodníku, tak ako tráva, pomedzi dlaždice. Maličké, sotva päť centimetrov vysoké.

Včera večer bola búrka. Taká riadna, tropická. Kvapky šlahali rozhorúčenú zem a vo vzduchu bolo cítiť vlhko a výboje bleskov. Hrmenie sa ozývalo zo všetkých strán. Ku všetkému sa pridalo aj zvláštne žlté svetlo. Atmosféra ako má byť.

Samozrejme na mravenisko som medzičasom zabudla.

Dnes pri venčení sa (neviem kto koho.. či psík mňa alebo ja jeho) sme išli tou istou cestou. To mravenisko tam stále stálo! Napriek veľkým kvapkám, napriek zatopeným chodníkom, napriek besnejúcej sa búrke. Vydžalo..

Je zaujímavé, že malé mravenisko prežije taký lejak a naše ľudké mraveniská sú úplne vyradené z provozu. Napriek snahám o dokonale bezpečné domčeky sa nám to nikdy nepodarí. Jednoducho nás vytopí...

Večer

Včera som mala krásny večer..
Tí, čo ho s časti prežili so mnou si to môžu vysvetliť aj ironicky. Ale nie to som myslela moji milí.. :)

Okrem úžasného kultúrneho zážitku som mala ešte jeden.. Taký viac pocitový a veľmi pekný. Prevedenie bolo menej nacvičené ba priam spontánne, bez osvetľovača a bez špeciálnych kulís. Bez odovzdávania kytíc zúčastneným, bez potlesku obecenstva a bez standing ovation.

Ale aj tak som si odniesla viac ako mohol ktokoľvek tušiť. Ani ja sama som nevedela čo všetko vidím a čo mi ponúkajú. A Oni zrejme ani netušia že som si od Nich niečo odniesla.

Bol to maželský pár. Keď prechádzali mestom držali sa za ruky a ja som sa len s úsmevom na nich pozerala. Dokonale zohratí, dokonale oblečení, usmiaty. Užívali si teplo večera a svoju prítomnosť. Nenútenosť chvíle nemohlo nič narušiť. Bola len prítomnosť.

Bolo na nich vidno že sú šťastní a spokojní. So životom, so sebou.

Tak som ich len potichu obdivovala.

Ďakujem...

Teplo...

Tak kto by nevedel ako vyzerá teplo, staci povedať. Mám ho toľko že môžem aj vyvážať. A dokonca si ani maržu vysokú na to nedám len aby som sa ho zbavila.

Najlepšie dnes bolo ležať na posteli s kočatinami tak, aby sa nedotýkali zvyšku tela. Platilo aj o prstoch na rukách a nohách. Len keby ten poťah tak nehrial.

Na sprchu sa spravil poradovník. Počet návštev ad libitum.. menej ako dvakrát tam nikto nebol. Viac je povolené a priam nevyhnutné.

Mám novú hru.. :) hrám sa na ťavu. Robím si zásoby vody. Pijem, pijem ale záchod som nenavštívila.

Že chcete ísť na dovolenku k moru do tepla. A načo? Trópy prišli za nami a to more už tiež vidím..

Fatamorgána?!

Voda

Keď sa o mňa pokúša zúfalstvo, ľahko mu prepadám. Stačí tak málo a ja sa topím v pocitoch a márne hľadám svoje záchranné koleso.
Niekto mi z neho vypustil vzduch...
Tak klesám pod váhou vody a ani moje vzdušné znamenie mi nepomáha vyplávať späť ku hladine.

Hľadám pomocné ruky, ktoré ma vytiahnu na vzduch ale tie sú niekde v nedohľadne. V rôznej vzdialenosti v kilometroch od môjho miesta havárie. 100 kilometrov a viac... Príliš ďaleko. Ale teraz aj iná miestnosť by bola príliš ďaleko. Nestihli by to.

Tak sa snažím chytiť slamky, ktorá pláva okolo. No váha pocitov je príliš veľká na také steblo. A ja znovu klesám ku dnu. A márne sa snažím nenadýchnuť vody.

Potopili ma... A ja neviem prečo.

ako som sem zabludila..

Z cista jasna to nebolo..
Na odporucanie jedneho cloveka..
A skusmo chcem aj ja skusit..