Slnko vo váze

Doniesla som si ich zo záhrady.
Aby mi rozjasnili ráno a deň.
Aby ráno, keď sa náš byt prebúdza k životu a v ibách ešte vládne šero, aspoň v kuchyni svietilo slnko.
Aby pomohli stiasť spánok.
Aby pri vôni kávy mali aj oči potechu.
Aby som si splnila letné želanie.

V žltej váze, na žltohnedom obruse tri slnečnice. Žltučké a žiarivé... Pre každú jedna.
Jedno slniečko hneď ráno rozžiari deň.

Nie

Dnes mám negativistický deň. Teda nie ja, ale všetci okolo mňa. Nič iné som od rána nepočula len... nedá sa, nefunguje to, neviem, nemôžem, nechcem, nezaujíma, nejdem, ...
Samé ne-, ne-, ne-, ...

Ale no tak... ja si (ne)dám pokaziť náladu. Kvôly tomuto ne- som síce dnes takmer nič (ne)vybavila, ale (ne)vadí.

Nahadzujem sluchátka a úsmev :)
Veď to je to čo sa ráta...

Dúha

Mám dúhu v miske... farebná zmrzlina napoly roztopená, poliata čokoládou, ktorá vytvára obrazce.
Stačí lyžičkou zamiešať a z jedného máš iný. Zmrzlinový vír ma vťahuje do ríše fantázie a predstáv.
Aj Alici by sa to páčilo.
Ostré kontúry a presné hranice neexistujú. Nič nie je také, ako sa zdá na prvý pohľad. Stačí zamiešať lyžičkou a ...

Znovu

Zase som to urobila.
Zbalila kufor a schovala sa pod Tatrami...

Try again later

Haló, si tam?
Nie si...
Niekde sa túlaš a ja som tu.
Chcela som sa porozprávať.
Počkám...
Možno vieš kde ma nájdeš.

Som na druhej strane. Na druhej strane dverí, spojenia, cesty, mesta, sveta. Niekde tam. Hľadaj...

Zrána

Už je tu...
Potichučky sa zakráda...
Všetci vedia, že príde.
Čakajú ju.
Ale nie všetci vedia, že sa už schováva za rohom.
Ja som ju už pocítila. V studenom nedeľnom ráne, keď mi zafúkala na bosé nohy. Keď ma studená rosa prinútila kráčať rýchlejšie. Vo vôni hrozna a jabĺk. Počula som ju, keď na zem padla hruška a šuchotalo lístie.

Ešte síce posiela zubaté slniečko aby cez deň hrialo a pomýlilo zopár ľudí. Ale ja sa nedám. Necháva striebro lietať v povetrí.

Pomaly začína farbiť lesy svojimi pestrými farbami. No zatiaľ má ešte len žltý štetec v rukách. Je schovaná pod hnedými klobúčikmi húb a pod pár padnutými listami, ktoré ohlasujú jej príchod.
Jeseň... farebná a voňavá.

Ročné Obdobie

A máme po lete. Spomínam, sumarizujem, pozerám fotky, pohľadnice.
Toľko som toho zažila, videla. S toľkými ľuďmi som sa zoznámila. Smiala sa, rozprávala, hrala. Naučila sa a pochopila.

Chytala som slnko a vietor do vlasov..
Spievala s rádiom, že kto koho prekričí..
Chodila po potoku a po lúkach..
Snažila som sa udržať vodu v dlaniach a vyrábala dúhu..
Sledovala motýle v lete..
Jedla melóny lyžicou..
Hrala vankúšovú vojnu..
Vyfukovala bubliny z bublifuku..
V oblakoch hľadala zvieratká a zmysel..
Plávala v kolese a šmýkala sa na tobogánoch..
Hladkala havkáčov a maznala mačku..
Robila prekrútky na zábradlí..
Objímala priateľov a stromy..
Plakala od smiechu a z rozlúčok..
Pozorovala západy slnka a padajúce hviezdy..
Snívala s otvorenými očami..
Posielala vzdušné bozky..
Držala v náručí malé dievčatko..
Čítala básne a rozprávky..
Tancovala so zavretými očami..
Chodila na večerné prechádzky..
Robila plány a vzápätí ich nedodržala..
Ležala v tráve..
Podala ruku..
Stratila hlavu a našla vlastné srdce..
Pila šampanské..
Našla staré pohľadnice a časy..
Spala pod páperovými perinami..
Jazdila na kolobežke..
Videla labute a bociany..
Túžila po slnečniciach..
Bála sa v búrke..
Nechala dážď rozmazať masku na tvári a duši..
Popustila uzdu..
Hľadala mesiac na oblohe..
Počúvala seba..

A dala úsmev... :)